Niektorí rodičia, dokážu svoje deti doslova dezinfikovať od hlavy až po päty, po každom kontakte so zemou, alebo i pohárom. Presne toto robila aj moja známa so svojim manželom. Narodila sa im dcéra a až do jej nástupu do škôlky, žila v stopercentne sterilnom prostredí. Keď sme sa stretli na nejakej letnej opekačke, nikdy so sebou malú nebrali. Keď som sa ich opýtal, prečo, tak sa na mňa pozerali ako na blázna. Vraj by mohla ochorieť, alebo sa udrieť alebo úplne v najhoršom prípade zašpiniť! Samozrejme, že to teraz trošku preháňam, ale takýto prístup mali naozaj. Všetci, vrátane mňa, sme im hovorili, že takto jej len škodia.

Nedali si povedať a keď dali malú do škôlky, účty za lekára nestíhali platiť. Hneď po týždni dostala nejakú angínu. Potom je zistili alergiu na prach, peľ a zvieraciu srsť. Do škôlky v podstate skoro ani nechodila, pretože bola stále chorá. Na obrátkach to nabralo pri nástupe na základnú. Ich dcéra totiž musela po vyučovaní utekať domov ako o preteky. Jej mama, alebo otec už od polovice poslednej hodiny stáli pred školou s naštartovaným autom. No a viete prečo? Pretože ich dcéra nemohla ísť na toaletu v škole, pretože by sa mohla niečím nakaziť.
Dnes má jedenásť rokov a zdravotné problémy sa na ňu len hrnú. K alergii a častým chorobám sa pridal aj nábeh na astmu a diagnostikovali jej aj chudokrvnosť.

 
Mojim známym sa za tieto riadky síce veľmi ospravedlňujem, pretože ich mám naozaj rád a viem, že všetko čo pre svoju dcéru robili, bolo len z lásky a z dôvodu, že sa o ňu jednoducho báli, ale dnes aj oni vedia, že nerobili najlepšie. keby počúvali ľudí okolo seba a aj tých, ktorí už nejaké to dieťa vychovali, mohlo byť dnes všetko inak. Chcel som ale túto príhodu uviesť ako príklad rodičom, ktorí so svojimi deťmi zaobchádzajú podobne. Nebojte sa, že umrú na chorobu zo špinavých rúk, alebo špinavého vzduchu. Takto im skôr iba poškodíte.