Mnohým sa to možno zdá zbytočné, možno až smiešne. Kto už by len študoval, keď nemusí. Väčšina z nás je rada, keď sa školy konečne po cca 15-20 rokoch zbaví. Ten pocit, keď už nemusíme nič študovať. Sedieť na zadku a učiť sa naspamäť nepríjemné poučky, ktoré hneď zabudneme, to nie je niečo, čo by ľudia nejako extra milovali.

Ja sama tento postoj úplne chápem. Školu navštevujem už 15 rokov a ešte 4 sú predo mnou. Zväčša je to veľmi náročné, nepríjemné, mnohokrát nudné a nebaví ma to. Zároveň si však uvedomujem dôležitosť vzdelávania sa a prečo to potrebujem v živote aj ja. Študujem odbor, ktorý sa bez usilovnej práce a vytrvalosti zvládnuť nedá. Práve preto sa snažím nájsť si k štúdiu vzťah a vnímať ho pozitívne.
Myslím si, že študovať je potrebné celý život. Nikdy sa nemôže stať, že už vieme všetko a stále sa je čo nové priučiť. Môže sa to týkať nových receptov pri varení a pečení, učenia sa na atestácie, ktoré sú potrebné vo viacerých zamestnaniach, učenie sa nových postupov práce alebo učenie sa ovládať nejaký nový prístroj. Možností je mnoho. Nikdy všetko, čo potrebujeme vedieť, nebudeme vedieť len vďaka škole. V škole na to nie je čas ani priestor. To práve prináša výbornú príležitosť na to, aby sme potrebné veci doučili sami.

Bolo by naozaj naivné a tak trochu hlúpe, keby sme si chceli myslieť, že my študovať nepotrebujeme. Človek by nikdy nemal dôjsť do štádia, keď bude spokojný sám so sebou a s tým, koľko toho vie. Nikdy by nemal natoľko spyšnieť, aby sám seba presvedčil, že vie všetko, čo potrebuje. Čím viac toho človek vie, tým môže byť jeho život bohatší a zaujímavejší. Ba čo viac, môže aj lepšie obohatiť životy iných ľudí. Múdrosť je niečo, čo sa nedá kúpiť alebo získať len tak, je na to potrebné mať aj znalosti. Preto je nevyhnutné, aby sa ľudia učili celý život. A to neznamená len nekonečné sedenie nad knihami.