Veľa žiakov sa často nepozerá na to, čo vďaka škole, ktorú vyštuduje, môže v krátkej budúcnosti vykonávať. Na výber má pritom široké spektrum zameraní, ako technické, ekonomické, spoločenské, umelecké, vedecké, či medicínske odbory. V týchto odboroch by si mal nájsť smer, s ktorým sa stotožňuje a taktiež na základe svojich doterajších presvedčení a skúseností sa daný smer najlepšie odzrkadľuje v tom, čo chce študent v budúcnosti robiť.

Problém môže nastať hneď po nástupe na vyšší stupeň štúdia. Študent môže mať pocit, že si asi nevybral správne, že to, čo sa učí ho nebaví, prípadne nevie, ako by to využil vo svojej práci. Študuje dva roky, a potom sa nadobro rozhodne, že musí zmeniť odbor štúdia, kým je čas. To však spraví málo študentov. Väčšina si povie, že keď už teda začala a má za sebou napríklad tie dva roky, už tú školu dokončí a potom sa uvidí, čo ďalej. Nakoniec aj štatistiky z trhu práce hovoria o tom, že veľa absolventov si nehľadá prácu vo svojom odbore. Kde sa teda stala chyba ? Sú na vine študenti svojou „lenivosťou“ meniť predstavu o budúcnosti ? Sú na vine školy, ktoré nepripravujú študentov na ich reálne potreby v praxi ? Čo vlastne potrebuje vedieť absolvent hneď po nástupe do prvej práce?

Neviditeľné zručnosti
Študent často potrebuje vedieť veci, ktoré ani nie sú základom učiva škôl, respektíve sa im školy venujú okrajovo. Sú to veci ako komunikačné schopnosti, tie budú absolventi využívať pri riešení každodenných problémov, ktoré im práca ponúkne. Rovnako dôležité sú aj analytické schopnosti, motivácia pracovať, zanietenosť zdolávať všetky prekážky. Život totiž nie je ružová záhrada a každý musí najprv prekonať veci, ktoré ho v živote nebavia. Aj keď si teda študent vyberie odbor, ktorý ho baví, rád sa učí, nosí domov samé dobré známky a je vychválený učiteľmi, nemal by zabúdať na to, že jeho prvé činnosti v práci nebudú podľa jeho predstáv, a že niekedy trvá aj roky, kým si v práci získa také postavenie, že si bude svoju prácu na 100% užívať. Dôležité je nevzdávať sa.